Výlet do Indie – Paríž, Seychelles, Mumbai, Goa a Hampi

Nedávno som sa vybral s priateľkou do Indie. Bol to po dlhej dobe väčší výlet, čo sa týka aj vzdialenosti aj času dovolenky (dva týždne offline som ešte možno ani nebol). Ešte v lete 2016 mi volá, že je chybný tarif a chce kupiť letenky. Ja som bol v Španielsku a pár dní predtým hovorím si, že musím začať viac cestovať, kývol som na to. Išlo o chybný tarif do Bombaja. Skúsim tu zbežne popísať naše cestovanie a skúsenosti, hádam to nebudé dlhé a na konci skúsim pridať tipy čo ma ešte napadne. Budú tu aj ref linky na službu, ktoré som využil, lebo keď už linkujem, tak poriadne 😀

V prvom rade napíšem spoiler, že nás celá cesta pre dvoch stála 2200 eur, mali sme ale až 8 letov a nesnažil som sa šetriť. Každý svoj výdavok si sledujem cez toshl.com, takže tu budem písať aj reálne sumy.

Pred odletom

Najdoležitejšie sú víza do Indie. O tie môžete požiadať cca 40 dní pred odletom a do 31 dní ako turistické víza to nie je žiadny problém. Žiadajte o e-TOURIST VISA (eTV), mne frajerka povedala, že mám žiadať o normálne a bol z toho zbytočný problém.  (aj tak som nakoniec žiadal o e-TOURIST)

Keďže ja som mal posledné roky žalúdočné problémy, pomerne dosť som sa bál. Očkovanie na žltačku som mal od malička a brušný týfus ma stál cca 1000 czk. Týždeň pred odletom sme začali užívať probiotika forte 21 a žiadne problémy sme nemali (samozrejme sme umyvali zuby z kúpenej flaše vody, mali hygienicky gel, nejedli vajcia a nepili/nejedli podozrivé jedlá). Z tohto ohľadu to bolo bez problemov.

V Indii by ste sa mali pozrieť do vlaku, to treba zariadiť dopredu, lebo sú vypredané a waiting listy sa moc nehýbu. Odporúčam sa pozrieť, kluďne aj na nočný. My sme šli nočným a dennym, trieda 2 AC a 3 AC. Info o týchto triedach a miestach sú celkom popísane ok na Quora.com. Na rezerváciu vlakov potrebujete Indické číslo a aj tak je to problém, my sme mali objednávky cez cleartrip.com.

Naplánovanie výletu nám celkom pomohol Google calendar. Automaticky vytváral udalosti pre letenky, ktoré prišli emailom. Celkom easy sa tam nastavili časové zóny a na prehľad kde a kedy máme byť, to bolo super.

Paríž

Vhodné asi nie je začínať Parížom, ale naše lety do Indie odlietali z Paríža, tak sme to skombinovali s prejdením si mesta. Ráno sme z Brna išli Student agency busom do Viedne rovno na letisko. Z Viedne sme leteli spoločnostou Transavia France (1602 CZK), myslel som, že to bude trochu lepší let ako Ryanair, ale za tu hodku sa nič také neukázalo. V Paríži sme priletely na Letisko ORY, do mesta zobrali Uber (samozrejme s par hejtmi od taxikarov) a za 25 eur sme boli v mieste bydliska. Bývali sme cez Airbnb tu. Uwe bol muzikant a mal celkom funky videa na Youtube. Už mal pár slovákov ubytovaných a ak mu donesiete borovičku (má rád), môže to byť zaujímavy večer. Airbnb je oproti booking.com super v tom, že host vám vždy rád pomôže a poradí, kde ísť a čo vidieť, aktuálne zľavy a udalosti. Ale treba si dávať pozor, či bývate u človeka doma alebo prenajímate izbu z motelu samozrejme (aj také na Airbnb sú). Paríž sme si prešli, krasné budovy, história, … celkom ma prekvapilo, že Louvre nemal popisky v Angličtine pri jedotlivých výstavach/dielach. Inač ok gýč ako Eiffelovka.

Seychelles

Leteli sme z CDG na Seychelles. Let bol cez AirSeychelles, ktorý normálne stojí 800 eur myslím (len Paríž -> Seychelles) a bol to dobrý zážitok. Dostali chutné jedlo na to, že to bolo v lietadle. Drinks a voda zadarmo, par krát som si ten ich Rum dal, ulievali obstojne.

Jedlo v lietadle Air Seychelles

Dostali sme deky, vankúše a darčekový balíček (štuple do uší, masku na oci, sluchadlá, …). Let trval niečo cez 11 hodín a pristáli sme na Mahe. V lietadle nám dali žiadosť o opustenie letiska, ktorú sme vypísali a cez letisko to už išlo rýchlo. Odbavenú batočinu sme mali prebrať až v Indii, takže seychelles sme prešli v pohode. Jednorazový vstup do autobusu stál 10 SRE ~= 0.35 centov na jeddného? Ostrov je to malý my sme mali čas viac ako 10 hodín, takže sme zobrali bus do hlavného mesta a potom na pláž. V pláne sme mali prejsť hlavné mesto Viktoria a sever a na ceste späť z Indie sa pozrieť na Juh. Ideál je zobrať si tam auto, ja však šoférujem raz za 3 mesiace, takže som sa na to necítil. Príroda je to pekná, pláže tiež a bol to mega oddych od zimy, ktorá práve v Brne vládla(-15 stupňov). Okúpali sme sa, spravili mrte fotiek a videli všetký možne tropické ovocia po stromoch. Večer sme išli späť na letisko, chvíľu pospali a pokračovali do Indie.

India

Prílet sme mali v Bombaji, mali sme ubytko cez Airbnb zase. Na letisku sme zmenili cca 150 eur (žiadna zmenáreň v CZK/SK indické rupie nemá) za 65 + 3% poplatok. (kurz bol 72) Podľa článkov čo sme predtým čítali nám odporučili zmeniť si tam a kúpiť prepaid taxi. Imho obe zle rady, vyberať v bankomate sa dalo všade (akurát obmedzenie na 2000-10000 rupií v závislosti od bankomatu – 30 až 150 euro na deň) a prepaid taxi je oveľa drahšie ako Uber. Problém je, že nikde v Indii nie je WIFI zadarmo, ani na letisku. Myslim, že na letisku sa šlo pripojiť na wifi na pol hodku, ale potrebovalo to overenie cez sms a akurát vtedy nám tie sms nedorazili (neskôr áno). Išli sme teda prepaid taxi 12 eur, čo znie asi ok, ale Uber by bol oveľa lacnejší. Taxikár to bol old school, takže nemal gps. Po nočnom Mumbai jazdil, otváral okno a kričal na okoloidúcich o 5 ráno, kde nás to ma zaviesť. Vysadil nás pri budove, ktorá sa volala podobne ako naše ubytko. Všade okolo čudní ľudia (normálny asi nebude hore o 4), tma, smrad z ohňov (neskôr sme zistili, že to bolo proti komárom), túlavé psy a my stratení. Nakoniec sa našiel niekto, kto vedel po anglicky a povedal nám, že sme na zlom mieste. Že naša budova je tam (ukázal na 500 metrov vzdialenú budovu). Išli sme teda po špinavej ulici, kde spali ľudia na zemi a všade bordel na zemi a smrad. Prešli sme cez vrátnicu (smrdel tam rovnaký oheň ako repelent) a dostali sme sa aspoň do budovi. Dokonca výtah tam bol, dostali sme sa na poschodie nášho domáceho, kde ale nikto neotváral. Frajerka už kričala, ako je to možné, ako mu napíše zlú recenziu, … Späť von sme s ťažkými ruksakmi isť nechceli a tak sme čakali a zvonili. Asi po 20 minútach otvoril rozospatý Ind, ktorý nevedel kde je a prečo sa pozerá na bielych. Po asi 3 minútach sa prebral a povedal nám, že on tam je tiež ako guest a zabudol, že nás ma privítať (on mal odlietať o 10 a my sme prišli skoro). Tak sme sa rozprávali a boli sme radi, že sme dnu. Nakoniec sa z tohto nezodpovedného domáceho vykľul ideálny domáci. Prišiel asi o 10 a veľmi sa ospravedlňoval, že sa zdržal v práci. Pozrel nám náš waiting list na vlaky, snažil sa booknuť nové vlastnou kreditkou. Potom letenky. Vybavil nám simkarty od Airtelu cez mobil. Prišiel predajca a simkarty doniesol, potrebovali sme ešte overenie a potom mali fungovať aj s Internetom v mobile za par korún. Taktiež mal nejakú ženu na upratovanie a druhú na varenie raňajok. Keďže nemal čas, jeho kamarát nás zobral von. Kúpili sme si melón a nejaké čerstvé ovocie na ulici, zobral nás rikšou do bankomatu a lekárne po odomos repelent. Všetko for free. No a oznámil nám aj skutočnosť, ktorá sa mi mega nepáči na Indii. Ak si kupujete niečo ako biely, dajú vám tak 10 krát vyššiu cenu ako Indovi a len tak ľahko to nezjednáte. V obchodoch často nemali cenovky a pouličný predajcovia ovocia nikdy.

Tip: Ak máte internet v mobile, čo je v Indii must, nainštalujte si aplikáciu MyBasket a Amazon now. Sú to služby na dovoz jedla ako rohlík v česku a ľahko tam skontrolujete ceny ovocia.

Keďže sa nám nepodarilo registrovať vlak do Goa, museli sme si kúpiť letenky. Tu sa vyskytol prvý problém a to ten, že sme ten let skoro zmeškali. Najprv sme nevedeli booknuť uber (connection error) z nákupného centra na letisko. Nákupné centrum tam vyzeralo ako u nás, vstup do neho bol však ako na letisku, cez detektor a ceny tiež ako u nás. Na recepcii nam povedali cca cenu na letisko, no vsetci taxikári chceli viac. Blúdili sme okolo letiska a našli sme babu, ktorú tam zamestnával asi uber (mala ich tričko) a objednávala taxiky mobilom. Tak nam objednala a čakali sme asi 10 minút. Cez traffik nam cesta trvala asi 40 minút a mali sme prísť len 10 minút pred koncom check-inu. By the way, nechápem, ako nás taxikár vozil cez 50 minút v klimatizovanom novom aute za 100 rupií(~1,3 eura). Uber v Indii je top! Prišli sme na check-in, tam pomalý indi zapríčinili ďalších 20 minút čakania na check-in a ešte nás utvrdzovali, že to stihneme. Cez kontrolu som prešiel v pohode, ale čakal som na frajerku, ktorú tam držali ďalších 20 minút. Už ma pri gate súrila letuška, že mám rýchlo nájsť spolucestujúcu alebo to nestíham. Nejako sme let tak tak stihli posledný bus na k lietadlu a boli sme tam. Tento krát sme leteli cez IndieGo, lowcost aerolinku v Indii.

Goa

V Goi sme sa tešili, keďže je to časť Indie, kde majú byť bohatí indi, ale hlavne európania a čisto. No nebolo.  Bordel, aj keď pravda, že menší ako v Mumbai. Mali sme ubytko pri Bogmalo Beach, čo bola nie moc obľúbená pláž pár km pod letiskom. Pláž bola poloprázdna, až na tie kravy a psy na pláži celkom ok. Mali sme ale v pláne prenajať si auto a prejsť Gou. Keď som ale videl, ako sa šoféruje v Mumbai, to sme zavrhli. Šli sme taxíkom za 1600 rupií do ďalšieho ubytka, cca 50 km na sever. Tu bol problém, že sme bývali od pláže asi 8 km. Takže sme chodili taxíkom za 200 rupií (3 eurá), ale hejty boli veľké. Keď sme sa už dostali na pláž, prestali sme hejtovať. Nech to nevyznie zle, ale vyzerealo to, ako ked 10 cigánskych osád presuniete do Grécka na pláž. K tomu cigáňov, ktorí nevideli bielych, takže sa s vami chcú fotit a pozerajú na vás v kuse. Ja som bol ešte ok, horšie to má žena v plavkách 😀 Tak po dvoch dňoch tam sme sa vrátili späť na pláž pod letiskom a ešte sa ako tak opálili a užívali si lacné jedlo.

Jedlo

Jedlo tam všade bolo lacné a veľmi dobré. Všetko bolo z čerstvých surovín či čersvých morských plodov. Zoberte si, že v reštavrácií rovno na pláži, kde pijete čerstvé džúsy z ananásu, fenny (alcohol from goa) a prejedáte sa čerstvých chlebom (Naan) s typickou Indiou s krevetami vo dvojici a zaplatíte 500-800 rupií (~10 euro). Takto to bolo všade, aj keď sme sa často báli žalúdočných problémov, nič take sa nám nestalo. Ja som sa prve tri dni obmedzoval a pýtal si neštipľavé jedlá. Po troch dňoch keď to moje brucho zvládalo, prestal som si pýtať neštiplavé a nechal som to na nich. Len raz sa mi stalo, že som bol celý červený z štipľavej ryby Ambotik. Jedlo, čestvosť všetkého a ceny fakt luxus.

Vlaky

No a ide časť, ako sme cestovali na streche vlaku. Ale nie, nič také sme nepodnikli. Mali sme kúpené lístky cez cleartrip.com, avšak vlaky sú aj tak plné a často sa dostanete len na waiting list. Na kúpu lístka potrebujete aj tak indické telefónne číslo. Vlakom sme išli dva krát, raz z Goa (zástavka Vasco da Gama) do Hampi (zástavka HOSAPETE). Cena 1,283 rupií za 3AC a 1,828 rupií 2AC. Odchádzali sme ráno taxíkom na stanicu a cestovali sme cez deň. Nástup do vlaku bol trochu strašidelný, keďže stanica bola plná indov a do jedného vlaku sme sa zmestiť nemohli. Nakoniec sme sa ale odhodlali nastúpiť a podla mna to vyzera celkom v pohode, ako staré slovenské kupé (trošku horšie). Na záchode som nebol, ale každý vagón mal jeden western style (náš) a jednu dieru v podlahe 😀 Nič príjemné. Toto denné cestovanie bolo v triede 3 AC (klíma).  Späť z Hampi sme išli v noci a v triede 2 AC. Rozdiel podľa mňa bol len ten, že v 3 AC je v jednom kupé(otvorené kupé) 6 lehátok, ale v 2 AC len 4. Dobrý popis jednotlivých typov lôžok sa nachádza na quore. Dostali sme vankúš, deku a nejaké plachty. Prekvapivo sme sa dobre vyspali a čakali od železníc niečo horšie.

Hampi

O Hampi som sa dozvedel na Pycon CZ v Brne, kde mi keynote speaker z Israela (alebo jeho kamarát) rozprával, že ak ideme do Indie, určite do Hampi. On tam bol dva mesiace a tak sa mu tam páčilo, že sa tam so svojou priateľkou aj oženil. V Indii bol všade bordel a veľmi chudobní ľudia. Hampi bolo naopak prekvapenie. V meste síce bol neporiadok na cestách, ale príroda a okolité hory s okrúhlimi skalami boli krásne. Hampi patrí medzi “UNESCO World Heritage Centre” a právom. Po príchode vlaku sa na nás spustili rikšiari ako na udené. My sme mali vybaveného rikšiara z ubytovania. Veľký pohoďák a asi najslušnejší ind, akého som stretol. Zaviezol nás do neďalekého ubytka, kde sme sa museli dostať cez rieku. Druhý deň sme si ho rovno objednali na celý deň a dali si prehliadku po nekonečných chrámoch v Hampi.

To nás zamestnalo na celý deň. Ubytko sme mali najhoršie zo všetkých, ale dva kroky od dveri bola reštaurácia, kde sme jedli a taká pohodová zóna s hudbou + sem tam hral niekto na gitare + film night. Zase dobré a lacné jedlo + hneď pred reštikou stánky s čestvým ovocím. Večer sme chodili na skalnatú horu pozerať západy slnka. Posledný deň sme si objednali scooter, slabý bol za 270 rupií a silnejší za 400 rupií + 90 rupií za liter benzínu (5,5 eur + 1,5 eura na liter ). V hampi boli na Indiu pomerne dobre cesty a prázdne, takže aj keď som na motorke sedel prvý krát, bolo to celkom v pohode a prešli sme tak 60 km (večer sme odchádzali a nemali sme na motorku celý deň).

Potom už len spomínaný nočný vlak do Goa, odtiaľ rovno na letisko smer Mumbai. Tam sme na let už mali dosť času a riskovať to, že ešte ostávame v Indii sme nechceli 😀 V mumbai sme mali ďalšie ubytko cez Booking.com, asi hodinu od letiska autom. Odlietať sme mali v nad ránom o 5, keď by mali byť cesty prázdne. Ubytovanie sme mali lacne a tak sme mali v izby len postel a tv (nič viac by sa tam nevošlo), záchod na chodbe spoločný. Vyšli sme von a hneď pred ulicou bol market s čerstvými rybami, ovocím a zeleninou. Ale vyzeralo to, ako by to predávali u nás cigáni. Všade špina. Po pár metroch sa vždy chcela frajerka vrátiť, ulica bola preplnená a nedalo sa tade kráčať. Išli sme sa najesť na odporúčanie domácich do reštiky, kde to zase bolo lacné a konečne mali v ponuke aj thali (viac malých porcií miesto jednej veľkéj). Už sme zvyšných pár hodín ostali na izbe a tam som fakt už nezvládal to ich trúbenie. Každú sekundu niekto zatrúbil. Na hlavu. Išli sme ešte na pivo a o 1 alebo 2 v noci sme si zavolali Uber. Cesta bola prázdna a všetko šlo podľa plánu, až kým okolo nás neprefrčalo auto a neoškrelo o nás celý zadok. Nebola to chyba nášho vodiča a tak sa snažil pokračovať ďalej, vinník ho ale dobehol a kričal po nás, vopchal sa pred nás a dobrzďoval nás. Po chvíli sme zastali, vodiči vybehli a začali na seba kričať. My si hovoríme, že ak je to ako u nás, dnes sa na letisko nedostaneme a rovno si môžeme bookovať ubytko (joky joky). Policajti prišli ale asi o 3 minúty a o 10 sme už boli ďalej na ceste. Nič sa nás nepýtali a ani fúkať nikomu nedali. Letisko už bolo pekné a pohodové, tešili sme sa do Brna.

Seychelles

Tu už sme to poznali, ani som si nevyberal peniaze. Keď sme pristáli, pršalo celkom dosť. Mal som ešte 40 seychellských rupií akurát na lístky. Išli sme do hlavného mesta Viktória, kúpili si nejaké jedlo v supermarkete na kartu, pozreli busy a vybrali sa prvým na juh. Potom pešo na pláž. Pomaly ešte poprchávalo, ale na seychelloch prší tak hodku dve max, podla naších skúseností. A aj keď prší, je teplo a dá sa robiť všetko akoby nepršalo. Na juhu sme museli káčať prá kilometrov k moru, ale more za to stálo. Po ceste zase banánovníky a ovocie na stromoch, ktoré sme aj poznali, ale jesť sa neodvážili. Opaľovací krém sme mali v odbavenej batožine a keďže pršalo, povedali sme si, že ani nekupujeme. Najväčšia chyba, ešte dva týždne potom sa šúpem a tak zhorený som ešte nebol. Večer sme sa vrátili na letisko a pokračovali dlhým letom späť do Paríža. Teraz sme už v lete aj spali, po celej Indií a random spaní/cestovaní sme už nemali problém spať hocikde.

V Paríži sme mali cca 5 hodín na ďalší let. Prišli sme do odletovej haly, odkiaľ nám to malo letieť, ale let nebol vypísaný. Frajerka si pozrela boarding pasy a už chcela po mne kričať, že som kúpil včerajší let. Ja som si v duchu hovoril, že niečo sa muselo pokaziť a je dobre, že až v Paríži. Pozrel som sa na letenky od kiwi.com a e-rezervácia bola spravená na 30.1, ale boarding pas prišiel na 29.1. Volám na podporu a nedovolal som sa. Skúšam chat a asi do hodky sme sa dohodli, že nám kúpia novú letenku asi o ďalšie dve hodky neskôr, ako sme mali odlierať. Čo už, kúpili sme nové lístky na Student agency a ten sme už stihli. V Brne už išlo všetko do pračky a toď vše 🙂

Žiadny záver tu písať nebudem, ale ak idete do Indie a máte hocijaké otázky, pýtajte sa. Ak budem vedieť, odpoviem alebo možno zistím. Ďalších pár fotiek z Indie.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *